Anglicko vs Francúzsko

Eden Park v Aucklande bol 8. októbra 2011 svedkom jedného z najpozoruhodnejších obratov v histórii svetového ragby. Francúzsko, ktoré len týždeň predtým prehralo s Tongou a bolo v totálnom rozklade, vyprodukovalo výkon, ktorý poslal Anglicko — obhajcu titulu z roku 2003 a finalistu z roku 2007 — predčasne domov. Výsledok 19:12 pre Les Bleus otriasol ragbyovým svetom a poslal Francúzov do semifinále proti Walesu.

Anglicko vstupovalo do štvrťfinále ako favorit. V základnej skupine prešlo bez straty bodu, vyhralo všetky štyri zápasy a inkasovalo iba jeden jediný pokusový gól. Tím Martina Johnsona pôsobil nepriestrelne — tvrdý v obrane, efektívny v kopoch a fyzicky dominantný.

Francúzsko prišlo na turnaj ako jedno z najväčších favoritov, no v skupine totálne vybuchlo. Prehra s Novým Zélandom 17:37 bola šok, ale prehra s Tongou 19:14 v poslednom skupinovom zápase bola katastrofa. Tréner Marc Lièvremont verejne kritizoval svojich hráčov, ktorí mu naopak neverili. Tím bol rozhádaný, hráči sa pred štvrťfinále vraj radili bez trénera.

"Mal som pocit, že sme najhorší tím na turnaji," povedal neskôr Lièvremont. „A zrazu sme vyhrali proti Anglicku.”

Anglicko začalo dobre. Manu Tuilagi hneď v piatej minúte poslal Morgana Parru tvrdým útokom na zem — zdalo sa, že Angličania budú dominovať. Lenže o pár minút neskôr už Francúzi viedli.

Dimitri Yachvili v 11. minúte otvoril skóre pokutovým kopom z diaľky po tom, čo Toby Flood neuvoľnil súpera na zemi. V 17. minúte pridal druhý pokutový kop — 6:0 pre Francúzsko. Anglické útoky viazli, prihrávky Jonnyho Wilkinsona neboli presné, Ben Youngs na pozícii mlýnového spojky mal nervózny deň.

Zlom nastal v 23. minúte. Francúzi získali loptu po ukradnutí autového vhadzovania. Pascal Papé deflektoval loptu k Julienovi Bonnairemu, ten poslal loptu k Thierrymu Dusautoirovi a lopta putovala na ľavú stranu k Vincentovi Clercovi. Clerc obišiel Wilkinsona, pretočil sa cez Youngsa a Fodena a položil päťku — 11:0.

Bola to mäkká päťka, ako neskôr priznal aj Johnson. „Nemali sme im dať taký ľahký pokus,” hneval sa anglický tréner.

Anglicko sa snažilo odpovedať, ale v 31. minúte udrelo Francúzsko znovu. Po ďalšom treste (penalizovaný bol Louis Deacon) nasadila Yachviliho noha loptu do rohu. Z autového vhadzovania prišla séria mohutných útokov francúzskych útočníkov a lopta putovala na krídlo k Alexisovi Palissonovi. Ten v troch obrancoch nestratil hlavu, ľavou rukou našiel Maximea Médarda a krídelník, ktorý hral na pozícii zadáka, sa natiahol za päťkou — 16:0.

Yachvili nepremenil ani jednu konverziu, čo držalo Anglicko v hre, ale rozdiel bol stále priepastný. „Všetko, čo sme vyskúšali, zlyhalo,” hovoril neskôr Johnson. „Hrali sme hrozne.”

Anglicko sa v prvom polčase dostalo do niekoľkých sľubných pozícií. Flood skúsil drop gól, ale netrafil. Mark Cueto sa rútil smerom k päťke, no ťažilo ho podržanie. Wilkinson zachytil loptu na špičke kopačky, no jeho prihrávka na Ashtona letela do autu. Prvý polčas skončil 16:0 v prospech Francúzska.

Anglicko potrebovalo zázrak. História im nenahrávala — nikdy predtým v histórii MS nestiahli manko väčšie ako 12 bodov. Napriek tomu do druhej polovice vstúpili odhodlane.

Johnson siahol po striedaniach. Na ihrisko prišli Shaw, Corbisiero, Lawes a Hartley — čerstvé sily mali oživiť hru.

V 55. minúte prišiel kľúčový moment. Ben Youngs, kritizovaný za slabé výkony, zobral rýchly trestný kop, prenikol do obrany a uvoľnil Bena Fodena. Zadák predviedol krásny kľučkový beh a prešiel cez čiaru — päťka! Wilkinson bez problémov pridal konverziu a zrazu to bolo len 16:7. Na tabuli svietilo 23 minút do konca.

„Foden nás vrátil do hry,” povedal Johnson. „Zrazu sme verili, že sa to dá.”

Francúzsko však nepanikárilo. Tréner Lièvremont poslal na ihrisko François Trinh-Duca, hráča, ktorého v skupine odstavil, keď presunul Parru na desiatku. Trinh-Duc okamžite zmenil dynamiku hry. Dvoma presnými kopmi za obranu zatlačil Anglicko hlboko na ich polovicu.

Keď sa Francúzi dostali k päťke Anglicka, lopta putovala z ruky do ruky. Trinh-Duc sa postavil do pozície na drop gól a s čistým úderom poslal loptu medzi žrde — 19:7. Bola to majstrovská ukážka chladnokrvnosti.

Anglicko sa nevzdalo. V 78. minúte Matt Banahan prerazil obranu, Flood poslal loptu za obranu, Simon Shaw ju tesne netrafil, no Mark Cueto bol pri nej. Po krátkom zápase s francúzskymi obrancami sa pri druhom pokuse predsa len dotkol lopty zeme — päťka! 19:12.

Floodova konverzia však išla vedľa. Na vyrovnanie a predĺženie by Anglicko potrebovalo premenenú päťku, no čas sa krátil.

Francúzsko v záverečných minútach vybudovalo mohutný mlýn, ktorý posúval čas. Morgan Parra ešte v poslednej sekunde kopol na bránku — lopta trafila žrď a odrazila sa do autu. Koniec. Francúzsko víťazí 19:12.

Anglicko: Foden, Ashton, Tuilagi, Flood, Cueto, Wilkinson (Banahan 64), Youngs (Wigglesworth 64); Stevens (Corbisiero 49), Thompson (Hartley 55), Cole, Deacon (Shaw 49), Palmer, Croft (Lawes 46), Moody (capt; Haskell 62), Easter.

Francúzsko: Médard; Clerc, Rougerie (Marty 67), Mermoz, Palisson; Parra, Yachvili (Trinh-Duc 53); Poux (Barcella 55), Servat (Szarzewski 55), Mas, Papé (Pierre 64), Nallet, Dusautoir (capt), Bonnaire, Harinordoquy (Picamoles 73).

Francúzsky útočník bol všade. Kradol autové vhadzovania, dominoval v mlýnoch a jeho energia ťahala celý tím. „Harinordoquy hral ako muž posadnutý,“ napísal denník L'Équipe.

Pre Martina Johnsona to bol posledný zápas ako trénera Anglicka. Jeho zmluva vypršala a pod tlakom rozhodnutia, že na desiatke hral Wilkinson a na dvanástke Flood — čo sa ukázalo ako nefunkčný experiment. „Myslím, že to nebol len jeden dôvod, prečo sme prehrali,“ povedal Johnson. „Urobili sme príliš veľa chýb.”

Francúzsko postúpilo do semifinále proti Walesu, ktorý čakal v druhom štvrťfinále. Les Bleus predviedli, že aj v chaose dokážu nájsť svoju najlepšiu tvár — čo potvrdili tesným semifinálovým víťazstvom nad Walesom 9:8, ktoré ich poslalo do finále proti Novému Zélandu.

„Toto je Francúzsko,” povedal Lièvremont po zápase. „Nikdy nevieme, čo od nás čakať. Ale keď sa rozhodneme hrať, vieme byť nebezpeční pre každého.”

Tento zápas je dodnes jedným z najpamätnejších v histórii MS. Dokazuje, že v ragby nie je nič vopred dané. Tím, ktorý pred týždňom prehral s Tongou a bol internou krízou rozvrátený, dokázal na najväčšej scéne zdolať favorizovaného rivala.

Pre Anglicko to znamenalo koniec éry. Pre Francúzsko začiatok najväčšieho dobrodružstva na turnaji — cesty až do finále, kde ich čakali domáci All Blacks.