Austrália vs Nový Zéland

Novozélandský tím vstúpil do turnaja ako jeden z najväčších favoritov. V základnej skupine A si poradili s Tongom (41:10), Japonskom (83:7), Francúzskom (37:17) a Kanadou (79:15). Vo štvrťfinále vyradili Argentínu 33:10, čím potvrdili, že sú v skvelej forme a odhodlaní získať titul po 24 rokoch.

Austrália prišla na svetový šampionát ako úradujúci víťaz Tri Nations – v roku 2011 ovládla prestížnu južnopologuľovú súťaž. Cez základnú skupinu C prešla bez väčších problémov: porazila Taliansko (32:6), Írsko (6:15 – prehra), USA (67:5) a Rusko (68:22). Vo štvrťfinále si poradila s obhajcom titulu, Južnou Afrikou, v dramatickom zápase 11:9.

Zápas odštartoval vo veľkom štýle už v 6. minúte. Novozélandský útok sa rozbehol po autovom vhadzovaní – Aaron Cruden prihral Israelovi Daggovi, ktorý sa predral cez tri obrancov a jednoručne prihral Maovi Nonuovi. Ten už mal jednoduchú úlohu a položil prvý a jediný pokus zápasu. Premena Piriho Weepua však nevyšla – skóre sa zastavilo na 5:0.

Weepu si napravil reputáciu v 13. minúte, keď po treste pre Austráliu premenil penaltu a zvýšil na 8:0. Austrália však nespala – v 16. minúte odpovedal James O'Connor penaltou a znížil na 8:3.

V 22. minúte prišiel ďalší moment kvality od Nového Zélandu. Cruden, ktorý v zápase naskočil ako náhradník za zraneného Dana Cartera, predviedol svoju chladnokrvnosť a drop goalom zvýšil vedenie All Blacks na 11:3.

Quade Cooper, kontroverzný tvorca hry Austrálčanov, premenil penaltu v 32. minúte a znížil na 11:6. Tesne pred koncom polčasu však Weepu opäť ukázal svoju presnosť – v 38. minúte premenil penaltu a poslal Nový Zéland do šatní za stavu 14:6.

Druhý polčas začali All Blacks ešte lepšie. Už v 43. minúte Weepu pridal tretiu penaltu a upravil skóre na 17:6. Austrália sa snažila dostať späť do hry, ale novozélandská obrana pracovala bezchybne.

Hoci Weepu nebol v tento deň stopercentný – niekoľko kopov minul, vrátane jedného, ktorý trafil žrď – v kľúčových momentoch dokázal zabrať. Jeho štvrtá penalta v 73. minúte stanovila konečné skóre na 20:6.

All Blacks kontrolovali tempo hry aj v záverečných minútach a Austrálii nepovolili žiadny priestor na zvrat. David Pocock síce tradične dominoval na zemi v ruckoch, ale na prelomenie novozélandskej defenzívy to nestačilo.

Najvýraznejším aspektom zápasu bola obrana Nového Zélandu. All Blacks nepovolili Austrálii ani jeden pokus – jediné body Wallabies prišli z kopačky Jamesa O'Connora a Quadea Coopera. Kapitán Richie McCaw predviedol 14 úspešných tacklingov a stal sa symbolom obrannej dominancie.

Škrumovú spojku Piriho Weepua čakala po zápase zmiešaná chvála – síce premenil štyri penalty, ale niekoľko ďalších kopov minul, vrátane ľahkej penalty, ktorá trafi la žrď. Napriek tomu jeho presné kopy v kľúčových momentoch rozhodli o víťazstve. S 12 bodmi bol najlepším strelcom zápasu.

Aaron Cruden nastúpil ako náhradník za zranenú superhviezdu Dana Cartera, ktorý si v zápase proti Argentíne poranil slabiny. Cruden, vtedy 22-ročný, odohral životný zápas. Nielenže riadil hru s prehľadom skúseného veterána, ale pridal aj dôležitý drop goal. Jeho výkon dal trénerovi Grahamovi Henrymu istotu pred finále.

Ma'a Nonu dokázal to, čo sa žiadnemu austrálskemu hráčovi v tento deň nepodarilo – prelomiť obranu a položiť pokus. Jeho 6-minútový zásah navždy zlomil momentum v prospech All Blacks a Austráliu postavil od úvodu do pozície doháňania.

Tento zápas nebol obyčajným semifinále. Nový Zéland sa usiloval o prvú účasť vo finále od roku 1995, keď prehral s Južnou Afrikou v pamätnom zápase na Ellis Parku. Odvtedy All Blacks čelili obvineniam, že vo vyraďovacích fázach MS nezvládajú tlak.

Pre Austráliu to bol už piaty vzájomný zápas s Novým Zélandom na MS (1987, 1991, 1999, 2003, 2011). Táto semifinálová prehra bola obzvlášť bolestivá, pretože Wallabies prišli na turnaj ako majstri Tri Nations a verili, že majú na to, aby na domácej pôde All Blacks vyradili.

Eden Park, dejisko zápasu, bol svedkom ďalšej historickej chvíle. Kapacita 60 000 divákov vytvorila fantastickú atmosféru, ktorá sa stala 13. hráčom Nového Zélandu.

Body:

• 6': Ma'a Nonu (5:0, bez premeny)
• 13': Piri Weepu – penalta (8:0)
• 16': James O'Connor – penalta (8:3)
• 22': Aaron Cruden – drop goal (11:3)
• 32': Quade Cooper – penalta (11:6)
• 38': Piri Weepu – penalta (14:6)
• 42': Piri Weepu – penalta (17:6)
• 73': Piri Weepu – penalta (20:6)

Nový Zéland: Israel Dagg; Richard Kahui, Conrad Smith, Ma'a Nonu, Cory Jane; Aaron Cruden, Piri Weepu; Tony Woodcock, Keven Mealamu, Owen Franks; Brad Thorn, Sam Whitelock; Jerome Kaino, Richie McCaw (kapitán), Kieran Read. Náhradníci: Andrew Hore, Ben Franks, Ali Williams, Victor Vito, Andy Ellis, Stephen Donald, Sonny Bill Williams.

Austrália: Adam Ashley-Cooper; James O'Connor, Anthony Fainga'a, Pat McCabe, Digby Ioane; Quade Cooper, Will Genia; Sekope Kepu, Stephen Moore, Ben Alexander; James Horwill (kapitán), Rob Simmons; Rocky Elsom, David Pocock, Radike Samo. Náhradníci: Tatafu Polota-Nau, James Slipper, Nathan Sharpe, Ben McCalman, Luke Burgess, Berrick Barnes, Rob Horne.

Nový Zéland viedol skúsený Graham Henry, ktorému asistovali Steve Hansen a Wayne Smith. Austráliu viedol Robbie Deans, rodák z Nového Zélandu, ktorý čelil obvineniam z vlastenectva. Pre Deansa to bol obzvlášť emotívny zápas.

Víťazstvo 20:6 posunulo Nový Zéland do finále, kde sa stretol s Francúzskom. Francúzi v druhom semifinále zdolali Wales 9:8 v rovnako dramatickom zápase. Finále, ktoré sa hralo o týždeň neskôr (23. októbra 2011) na rovnakom štadióne, sa zapísalo do histórie ako jeden z najtesnejších finálových zápasov – Nový Zéland zvíťazil 8:7 a získal svoj druhý titul majstra sveta po 24 rokoch od premiérového triumfu v roku 1987.

Nový Zéland v tomto semifinále dokázal, že disponuje nielen svetovou ofenzívou, ale aj obranou, ktorá vie zastaviť aj najlepšie útoky sveta. All Blacks predviedli taktickú vyspelosť, disciplínu a odhodlanie, ktoré ich napokon doviedli k vytúženému titulu.

Pre fanúšikov ragby na celom svete zostáva toto stretnutie pripomienkou toho, prečo je Nový Zéland synonymom ragby – odvaha, precíznosť a tímový duch, ktoré All Blacks preukázali na Eden Parku, sú dôvodom, prečo čierny dres rešpektuje celý svet.